| 
      
    ANI CHVÍĽU SI NEDOKÁZAL BDIEŤ? (Mt 26 ,40) 
                Keď čítame  príbeh o Ježišovom premenení na hore Tábor, nemôžme si nevšimnúť, že tých  istých apoštolov, ktorých vzal so sebou, aby videli jeho slávu, nachádzame  spolu s ním aj v Getsemanskej záhrade, aby tu prežívali účasť na jeho  úzkosti a strachu.  
              Aj nám sa  môže stať, že nás Boh vynesie so sebou veľmi vysoko. Tak, že nebudeme cítiť  ťarchu života. Môže nám darovať chvíľky nesmierneho šťastia a oslňujúceho  jasu. Ale potom nás môže vyzvať, aby sme s ním strávili nekonečné noci  úzkosti, pochybnosti, tmy. 
              Zaujímavé  na príbehu apoštolov je, že v oboch prípadoch – vidiac slávu i vidiac  krvavý pot Krista, upadli do spánku. Akoby tým autor evanjelia chcel naznačiť,  že ani tí najbližší Ježišovi priatelia nemajú na to, aby prežívali „vyššie“  veci pri plnom vedomí a chápali ich.  
              Necítime  sa podobne niekedy i my? Aké bývajú naše rozhovory s Bohom? Nie sme  viac v útlme ako pri vedomí? O koľko vzrušujúcejšie sú pre nás bežné  dialógy s ľuďmi ako náš rozhovor s Bohom? A podobne aj naša  roztržitá účasť na bohoslužbe – ak veríme, že Kristus je tam prítomný  v plnej sile a sláve svojho Božstva, ako to, že nedokážeme byť  v stave tej najpozornejšej bdelosti a vzrušenia? 
              Dar viery  nás povzbudzuje, aby sme sa prebudili zo stavu duchovnej malátnosti do vedomia  prítomnosti Boha. Aby sme pri stretnutí s Bohom v modlitbe,  v Božom Slove i v Eucharistii posilnili i prehĺbili svoju  vieru. 
             Je dobré neprehliadnuť okamihy, kedy  sa Boh zvláštnym spôsobom dotkol nášho života. Vracať sa k nim, oživovať  si ich, urobiť z nich „zásobníky“ istoty a sily pre chvíle bojov  a pochybností, pre chvíle ťažoby a tmy, ktoré určite nikoho  z nás neminú.  
              A žiť v pokore, lebo zatiaľčo  v telesnom živote zhruba jeho tretinu prespíme, v duchovnom živote  prespíme omnoho viac. A len z času na čas precitneme do hlbšieho  jasu, kedy všetko vnímame zreteľnejšie. A predsa - dosť záleží aj na nás,  koľko času a vôle poskytneme Bohu, aby nás mohol prebudiť a ukázať  nám všetko vo svetle svojho Božstva.   |